„Máme veľmi ambiciózne ciele, ale nevieme, ako sa k nim dostať.
Plánujeme vypnúť uhoľné elektrárne, čo je veľmi ambiciózne, ale to,
žiaľ, za takýchto podmienok nedokážeme dodržať,“ uviedol štátny
tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek. Pokiaľ nebude jasný
plán prechodu na bezuhlíkové technológie nielen na národnej, ale aj na
celoeurópskej úrovni, hrozí podľa Galeka, že niektoré štáty svoje
záväzky dekarbonizácie nedodržia a niektoré budú podvádzať.
Námestník Ministerstva priemyslu a obchodu ČR René Neděla si myslí, že
nereálne sú napríklad ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. „Som
fanúšik EÚ, ale ak si nastavíme ciele, ktoré nie sú realistické, potom
zistíme, že veľké množstvo politikov a veľké množstvo voličov bude
hovoriť 'poďme preč z EÚ',“ zdôraznil. Aj podľa neho je dôležitou
podmienkou prechodu na bezuhlíkové technológie presný plán, kedy a čo
nahradí napríklad uhoľné elektrárne. „Či už sú to obnoviteľné zdroje,
alebo jadro, na stabilitu siete určite budete potrebovať zemný plyn. Ak
nebude možnosť aspoň prechodne využívať zemný plyn a investície do
zemného plynu, tak tu uhlie zostane,“ dodal Neděla.
Energetici upozornili aj na vysoký pomer elektrickej energie vyrobenej z
uhlia v Nemecku, ktoré už dávnejšie ohlásilo zatvorenie všetkých
uhoľných aj jadrových elektrární. V prvom polroku tohto roka vyrobili
Nemci 27 % všetkej elektrickej energie práve z uhlia. Viceprezident pre
medzinárodné vzťahy maďarského regulačného úradu pre energetiku a
verejné služby Pál Ságvári skonštatoval, že pokiaľ budú uhoľné
elektrárne v Nemecku využívané tak intenzívne ako v prvom polroku tohto
roka, je to v priamom rozpore s cieľmi EK znížiť emisie do roku 2030 o
55 %.